,,Ak dokážeme vidieť aj za hranice nášho chápania, už viac nebudeme vedieť žiť v slepote. (Tuary 2015)

Svet operátorov, v ktorom sa každý deň stáva bojom o prežitie

26. března 2016 v 23:41 | Tuary |  Myšlienky vetrom
Nachádzate sa uprostred krásneho poobedia po boku svojho partnera/ partnerky a ste presvedčení, že vám nič nemôže narušiť túto fantastickú chvíľu plnú spokojnosti a nadšenia? Práve máte dôležité rokovanie, stojíte v dlhej fronte v obchode alebo sa ponáhľate k lekárovi? Nech už ste kdekoľvek, ste priam zavírení telefónmi od rôznych spoločností, ktoré sa s vami snažia urobiť prieskum, o nejakom produkte vás poinformovať, respektíve sa vám pokúšajú niečo predať? Už máte pomaly alergiu na cudzie číslo, ktoré svieti trikrát do týždňa na displeji vášho mobilu a keď počujete ,,výborná akcia" na chrbte vám naskočí husia koža a vy máte sto chutí svoj mobil zablokovať, zahodiť ho alebo úplne vypnúť.

Považujete za úplnú drzosť, neslušnosť a nezdvorilosť, ak sa vám niekto cudzí snaží dovolať počas dňa v práci alebo cez víkend a otravovať vás svojimi ponukami, otázkami a oberať vás o drahocenný čas. Nechcete si nič objednať a oni to nechcú vôbec rešpektovať a napriek tomu vás neustále bombardujú správami, telefonátmi? Sú ako pijavice, ktorých sa neviete zbaviť a všade pred sebou ich vidíte? Nedokážete pochopiť, prečo vám nedajú pokoj a stále vás obťažujú?

Keď som sa prvýkrát stretla s robotou, kde sa stali slúchadlá mojou každodennou záležitosťou, tak som chodila ešte na vysokú školu. Mojou úlohou bolo volať rôznym ľuďom vybraným z databázy, ktorých som kontaktovala za účelom robiť analýzu a prieskum. Dve spoločnosti, kde som brigádovala, neponúkali žiadne produkty a ja som nepotrebovala urobiť žiadnu objednávku. Vďaka tejto skúsenosti som bola ochotná dvíhať každý telefón s cudzím číslom a venovať čas človeku, ktorý za to dostáva plat. Už som to nevnímala ako ,,stratu času", no začala sa na túto profesiu dívať inými očami.

V súčasnej dobe pracujem ako operátorka v jednej zahraničnej a personálnej spoločnosti. Som tam síce len dva týždne, no i napriek tak krátkemu času, som pochopila, že to nie je prechádzka rúžovou záhradou. Platia tam pravidlá, s ktorými sa človek bežne na pracovisku nestretáva. Je to práca o sebadisciplíne, o konkurencieschopnosti a o každodennom predávaní.


Nie je práca ako ,,práca."

,,Také pravidlá aké sú v jednej firme, nemusia byť automaticky zavedené v tej druhej." Každý človek, keď nastupuje do pracovného pomeru, si musí byť vedomý toho, že v každej spoločnosti sa musia dodržiavať určité pravidlá. Povinnosťou každého zamestnanca je ich dodržiavať. Tak nás to v práci učia, tak je to nastavené zákonmi, tak nám to opakujú na začiatku počas vykonávania našej činnosti. Nech sú akokoľvek postavené na hlavu, je nutné ich dodržiavať. Lenže sú roboty, v ktorých fungujú také pravidlá, s ktorými nie každý človek musí súhlasiť, no úplne stačí ak ich navonok akceptuje.
Okúsila som viaceré pracoviská, pričom som sa poriadne ani v jednej robote dlho neohriala a z každej z nich som buď časom odišla dobrovoľne, resp. bola nútená opustiť pracovisko. Teraz pracujem v spoločnosti, ktorá ma každý jeden deň učí, že práca nespočíva len v tom, aby si človek odpracoval naplánované hodiny, na základe ktorých dostane každý mesiac fixný plat. Nie je to len ,,práca." Je to svet, v ktorom pracuje človek v kolónií. Svet, v ktorom je braný človek ako tovar. Svet, v ktorom platí: ,,Vyhráva ten najlepší a na slabých netreba pozerať." Je to svet operátorov.

Prvý týždeň bol veľmi pochmúrny

,,Začiatky boli veľmi náročné. Z každej strany sa na mňa sypali balvany." Do práce som sa veľmi tešila, pretože po niekoľkomesačnom vyvaľovaní doma som už konečne chcela byť medzi ľuďmi. Dala som si na začiatku predsavzatie, že nebudem budiť žiadny rozruch a ani nebudem na ľudí pôsobiť ako lavína. Svoj sľub som však nedodržala, pretože od prvého dňa som si zaviedla vo svojej bunke recyklovanie, pripla si motivačný výrok s plagátom, netajila sa tým, že milujem prírodu, zbrojím proti palmovému oleju a som veľmi otvorený človek, ktorý si potrpí na čestnosti. Predstava, že sa bude nachádzať na pracovisku takáto osoba nebola práve vítaná pre mojich nadriadených a moje ,,rebelovanie" vnímali ako nedodržiavanie disciplíny, pravidiel a celkového kódexu spoločnosti. Nemám im to za zlé, pretože nikto neznesie na pracovisku vytŕčajúci bujné rastúci krík, ktorý narúša všetky striktne zarovnané porasty v záhradke. Po niekoľkých nedorozumeniach, preplakaných hodinách mimo budovy a zvieravému pocitu, že tam nepatrím, som rátala každým dňom s tým, že ma jednoducho vyhodia. Úplne som im nabúrala systém, všetko bolo hore nohami a nikto mi nechcel byť stálym nadriadeným. Už keď to začalo vyzerať, že sama odídem sa stalo niečo, s čím nikto nerátal. Začala som mať objednávky a spoločnosti zarábať peniaze. Tým som si zabezpečila svoje miesto, stáleho nadriadeného a nakoniec aj ako také uznanie. Lenže boli stále takí, ktorí sa ma chceli zbaviť, hoci to navonok nepriznali a tým táto predstava vôbec nebola po chuti. A asi ani nemusím hovoriť, čo človek robí, ak mu okolo tváre lieta dotieravý komár.


Kolegovia sú ,,online" iba ak zvesia slúchadla z uší

,,Výber kolegov nie je ovplyvnený školením." Po školení som nastúpila do pracovného pomeru, kde som spoznala niektoré kolegyne. Akonáhle nás však rozdelili do iných skupín k stálym nadriadeným, stratili sme na seba kontakt. Boli sme spolu, lebo sme byť spolu jednoducho ,,museli." A keď sme sa vzdialili, už sme nemali dôvod jeden druhého vyhľadávať. Náhle som sa ocitla sama v kolektíve, ktorý som nepoznala. Prešla som do inej skupiny aj s jednou kolegynkou, ktorú som poznala len z videnia. Hoci mi z nich nikto nič zlé nespravil, tak som si ku ním zatiaľ nedokázala vybudovať nejaký bližší vzťah. Po skupinke, s ktorou som sa školila prišli ďalší mladí ľudia a sú to práve oni, s ktorými zvyknem chodiť do kuchynky na obed. S niektorými som si sadla viac, s inými menej, no pre mňa je dôležité, že tam nie som sama. Ani jeden z nich nie je environmentálne ani spirituálne založený, no napriek tomu si s nimi rozumiem a rada trávim čas v ich spoločnosti. Na spoznávanie kolegov však nie je čas, pretože na rozdiel od iných firiem, možnosti na bližšie kontaktovanie prichádzajú do úvahy len počas prestávky alebo po pracovnej dobe.

Určité pravidlá boli pre mňa úplnou ,,novinkou"

,,V máloktorej robote funguje systém, v ktorom sa musí človek svojej robote venovať celých osem hodín s výnimkou obedovej tridsaťminútovej prestávky." Zažila som firmy, kde som si mohla kedykoľvek spraviť čaj v kuchynke, ísť sa najesť, prísť do kancelárie za kolegom a poklebetiť. Ísť viackrát na toaletu počas dňa bolo pre mňa prirodzenosťou a nikdy by ma nenapadlo, že aj ,,toaleta" sa započítava do prestávky, resp. sa čas jej venovaný musí nadrábať.


Za pekným úsmevom sa skrýva ,,faloš"

,,Dávaj si pozor na to, čo komu povieš. Ak ide o kariérny postup, človek tu nepozná priateľa!." Nechcelo sa mi veriť, keď som od stálych operátorov počula príbehy, ktoré ma presvedčili o tom, že sa nedá kolegom veriť. Vystríhali ma, že mám byť veľmi opatrná, pretože všetko môže byť použité proti mne. I napriek tomuto upozorneniu, som si našla ku niektorým kolegom kamarátsky vzťah, zdôverila som sa im do istej miery a očakávam rovnajú dôveru aj od nich. Vždy je to tu riziko, že ma môže jeden z nich zradiť, ale ja verím svojmu vnútornému hlasu, že som sa rozhodla správne! Avšak, tú neúprimnosť môžem iba potvrdiť, pretože koľkí kolegovia z druhého tábora sa na mňa usmievajú a poriadne ani nevyjdem z dverí a hovoria: ,,Je akási divná." Mne je to však úplne jedno, pretože človek, ktorý má bohaté vnútro, nemá potrebu venovať svoj čas a energiu na to, aby niekoho mohol zhadzovať. Bývalé roboty ma vyškolili a tak sa snažím držať nad vecou.


Realita je iná, než sa môže zdať

Deň operátora začína tak, že sa zaloguje do systému, v ktorom má nárok byť na ,,oddychovej zóne" len 15 minút, no to je akurát čas, kde si číta nové pracovné správy, pozerá nové produkty, otvorí internetové stránky, ktoré používa pri práci. Tento čas by sa nemal presiahnuť, inak sa musí nadrábať v ten deň hodiny. Operátorovi sa však ráta len čisto prevolaný čas! Môže tam byť aj do ôsmej, neuzná sa mu to, pokiaľ nemá prevolaný čas v takej hodine, v akej je zapísaný v pláne práce. Keďže je u nás zavedený flexibilný pracovný čas, tak je operátorovi umožnené pracovať aj cez víkendy. Hneď ráno si potrebuje pripraviť plán činností, kde si musí evidovať každé vytočené číslo a čas hovoru. Operátor má denne niekedy vytočených viac ako 150 čísel. Akonáhle sa otvorí program, v ktorom počas dňa pracuje, tak musí nepretržite volať zákazníkom. Samozrejme, na začiatku bývali aj individuálne školenia, kedy si mohol oddýchnuť, no teraz je ich už pomenej. Ak si ide do automatu kúpiť nápoj, vyberie sa na toaletu či navštívi cestou kolegu, musí sa vždy dať do prestávky, ktorá sa mu strháva z jeho pracovného času a ktorá sa mu neprepláca. Každý sa už teší na obed, ktorý si môže dať podľa svojej predstavy, no musí ho stihnúť v priebehu 30 minút, kedy má čas aj na nejakú ,,tú debatu s kolegami", popritom ako prežúva jedlo na tanieri. Nie je priestor na spoznanie kolegov, pretože akonáhle odbije 30 minút, tak musíme byť všetci vo svojej bunke a vytáčať ďalšie čísla. Takto fungujeme až dokým neskončíme. Na záver si vyrátame činnosti, odlogujeme sa a až vtedy sa naše ,,cyklické vykonávanie práce" končí. Za kolegom môžeme ísť len v prípade, ak netelefonuje, čo je dosť možné, lebo každý máme iný pracovný harmonogram a počas volania so zákazníkom nie je možné kolegu otravovať. Keďže nemáme vlastné kancelárie, len takú malú bunku, sme jeden vedľa druhého a aj často počujeme cez slúchadlá, o čom sa rozpráva kolega so zákazníkom. Ak sa chceme najesť, musíme iba v kuchynke a nápoje musíme mať iba v uzavretej nádobe, čiže žiadna čokoláda, káva ani čaj. Ale čo som nepovedala, tak som zabudla na to najdôležitejšie. Operátor sa posudzuje na základe objednávok. V prípade, ak sa nepodarí operátorovi počas dňa ani jedna objednávka, cíti sa frustrovane, nespokojne, nemotivujúco. Taký operátor má pokazený celý deň, má pocit. že nestojí za nič a má tendenciu sa porovnávať s ostatnými úspešnejšími kolegami. Ak je fakt príšerný, tak ho čaká individuálny meeting plný poúčania a takto zničený a zbedačený sa musí usmievať do telefónu a volať ďalším zákazníkom. Nikoho nezaujíma, či má chuť plakať alebo či je nešťastný, musí pokračovať vo volaní a snažiť sa predávať. Prestávka sa nadrába a tak si každý operátor rozmyslí, či mu to stojí za to. Každý hovor je nahrávaný a niektoré z nich ohodnotené. Pre žiadneho operátora nie je dobré, ak má z 10 ohodnotených hovorov, 5 hovorov negatívnych. Čo vynechaný deň, to hrozba, že ho niekto v predávaní dobehne a on bude ,,v ohrození." Hlas je pre operátora najsilnejšou zbraňou, preto je dôležité, aby si ho šetril a dával si pozor, aby neochorel.


Objednávka je viac ako samotný človek, priateľstvo či vzťah

Po tom ako prejde operátor školením, dostane sa ku stálemu nadriadenému, tak je posudzovaný na základe predaja. A aby to bolo objektívne, tak má v ponuke každý presne ten istý balíček výrobkov, ktorý sa musí snažiť predať. Operátori medzi sebou často súperia, pričom ak je jeden z nich lepším predajcom, neraz sa stáva, že sa z nich stanú rivali, hoci predtým mohli byť dobrí priatelia. Operátor si môže pozrieť nielen svoje výsledky, ale aj výsledky ostatných operátorov z ostatných skupín. Podľa toho vidí, ako sa komu darí, čo predal, koľko si zarobil. Táto metóda by mala byť pre operátora motivujúca, no neraz sa stáva, že sa kvôli nej z charakterného človeka stane beštia. Úplne stačí, ak niekto zarába menej na objednávkach a už sa stáva nepotrebným. Každý z nás je nahraditeľný a nebudú držať nikoho, kto je slabým článkom.

Máš problém - je to tvoj problém

,,Nikoho nezaujíma, ak máš s niekým problém. Na bojisku stojíš sám bez podpory." Ak má nejaký operátor s nadriadeným problém, resp. s iným operátorom, nikto sa do toho nestará. Je úplne jedno, či je ten dotyčný nespravodlivo obvinený, väčšina strčí hlavu do piesku a tvári sa, že :nevidí, nepočuje a necíti." Nikto si nechce nikoho proti sebe poštvať a dopustiť, aby si niekto na neho zasadol. A tak sa ľudia stávajú ľahostajnými k potrebám ostatných. Zatiaľ čo ja by som sa zastala každého, mňa sa nezastal priamo nikto, len jedna jediná kolegyňa, ktorá mala potom z toho taktiež zle. No, obidve sme ukázali svoju vnútornú silu, hoci sme považované za nepohodlné pre spoločenský systém.


Zatiaľ som v dobrých rukách

Mala som šťastie, že som sa dostala ,,celá zmučená" k nadriadenému, ktorý má srdce na správnom mieste a vníma ma ako živú bytosť, nie ako tovar. Som si vedomá toho, že nie každý má takú možnosť a preto som za to vďačná. Avšak, ako každý nadriadený, ani on so mnou nebude môcť byť spokojný, ak budem priemerná a tak sa ma snaží vybičovať k veľkým objednávkam, aby som bola ešte lepšia. Hoci mám niekedy pocit, že je v práci na mňa vyvíjaný veľký tlak a cítim sa pod stresom, tak práve vďaka nemu to vnímam o niečo slabšie. Navyše som spoznala super ľudí, ktorých som si napriek všetkým upozorneniam obľúbila. Moje recyklovanie prinieslo úspech, ktoré ocenil aj môj nadriadený a tak zvažuje, že si to zoberie na starosť a budú nútení separovať odpad všetci. Takýmto spôsobom ma chcel ešte viac motivovať ku práci, do ktorej som na začiatku išla s veľkou nechuťou. Na jeho adresu som počula len samé pozitíva a tak verím tomu, že mi chce len to najlepšie, i keď to niekedy vyzerá, že ma vníma viac ako predajkyňu, než ako človeka.


Iný nadriadený, iná predajná ponuka a iný priebeh

Priznám sa, že mám tak trošku obavy z toho čo bude nasledovať. V práci som šestnásty deň, ak nerátam školenia a zatiaľ mám na konte 10 objednávok. Rozhodne sa nechcem upínať iba na predaj a na základe neho vnímať ľudí. Som si vedomá, že nie každý môže byť operátorom, nie každý môže byť dobrým predajcom. Je to psychicky náročná robota, v ktorej ide o to, aby bol človek najlepším. Je to sedavá práca, kde je človek nonstop odpočúvaný, monitorovaný a musí rešpektovať pravidlá, s ktorými sa v 90% na pracoviskách nestretáva. Avšak, nejako som si túto robotu vybrala, resp. ona si vybrala mňa a tak je mojou povinnosťou sa snažiť dať do nej svoje úsilie, energiu, čas, myšlienky.

Viem, čo je dôležité a čo mi spôsobuje radosť

Hoci sa viacerí ľudia v práci obávajú o svoje postavenie v prípade, ak by sa znížil počet ich objednávok, tak ja z toho až taký stres nemám. Túto prácu vnímam ako jednu veľkú lekciu, kde sa musím naučiť ďalšie potrebné dovednosti, aby som mohla pokračovať ďalej. Na tejto ceste ma na konci čaká niečo veľkolepé, no ešte si potrebujem prejsť určitými peripetiami, aby som uspela tam, kde by som bez týchto skúsenosti mohla zlyhať. Som síce predajca, ale predovšetkým som človek a nie robot a podľa toho sa aj správam. Určite niekoho neodpíšem iba preto, že mu ten predaj veľmi nejde, nechcem robiť rozdiely medzi ľuďmi podľa toho, kde sa dostanú a ani nechcem nikoho zradiť či podviesť. Dokonca som sa rozhodla, že si zakúpim produkty, ktoré ponúkam zákazníkom, aby som mala čisté svedomie a naozaj im hovorila pravdu, keď ich budem v telefóne opisovať.
Ak už nič iné, táto práca ma učí skutočnej sebadisciplíne, pokory, skromnosti, vďačnosti, pochopeniu, zdravej konkurencieschopnosti, sústredenosti, zodpovednosti a precíznosti. Neviem, dokedy v nej zotrvám, ale urobím všetko preto, aby som niečo po sebe zanechala.


Hriech sa mi ráta na 3násobok

,,Som závislá na recyklovaní a na mliečnej tekutej čokoláde z automatu." Každý človek si v práci osvojí určitý zlozvyk. Niekto si vybehne zapáliť, iný sa potrebuje prevetrať prechádzkou, ďalší si musí vybavovať telefóny. Okrem toho, že som prepadla komplexnému recyklovaniu, tak som závislá na čokoláde z automatu. Každý deň vypijem tri poháriky mliečnej čokolády, ktorá stojí len 30 centov. Samozrejme, bez palmového oleja. Už si reálne neviem predstaviť, že by som tú čokoládu vysadila a prestala kupovať. Každý deň venujem tomu oceľovému žrútovi 90 centov. Čokoláda mi dáva energiu a vďaka nej mám viac síl. Je to vždy lepšia voľba, ako keby som si mala kupovať sladkosti s palmovým olejom z druhého automatu.


Nebuďte ľahostajní a dajte im možnosť uspieť

,,Nie vždy si človek vyberie prácu, tak je potrebné brať zreteľ na každú profesiu." Verím, že po tomto článku zmeníte pohľad na ľudí, ktorí vám volajú z rôznych spoločností za účelom prieskumu, predaju. Nikto vás nenúti, aby ste si od nich nasilu kúpili výrobok, ale ak im povenujete aspoň pár minút, určite sa tomu potešia. Môžete si byť istý tým, že každý položený telefonát pridáva operátorovi čierny bod a každým takýmto hovorom sa operátorovi znižujú šance na pobyt v robote. Preto ich nevnímajte ako nejakú baktériu, skúste sa vžiť do ich situácie a vidieť tú obrovskú námahu, ktorá sa skrýva za tým: ,,Dobrý deň, pri telefóne .... Kontaktujem Vás ohľadne ... Hovorím s pánom ...?" Byť operátorom nie je jednoduché, je to každodenný boj o prežitie. A nakoľko som sama operátorkou, tak to viem objektívne zhodnotiť.

Ďakujem všetkým, ktorí prehodnotili svoj postoj k týmto pracovným skupinkám.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama