,,Ak dokážeme vidieť aj za hranice nášho chápania, už viac nebudeme vedieť žiť v slepote. (Tuary 2015)

Strach zo zmeny a z nápravy starých prežitkov

6. února 2016 v 0:23 | Tuary |  Myšlienky vetrom
Niekedy nastanú v našom živote okamihy, kedy sa začneme čoraz hlbšie zamýšľať nad svojou minulosťou. Môžu ožiť naše spomienky, v ktorých sme sa zachovali nesprávne a my si vtedy uvedomíme, že by sme chceli vrátiť čas späť. Zatúžime napraviť to, čo sme v tom čase urobili pod nátlakom, zo zúfalstva, zo strachu alebo len z frajeriny. Už sa pri predstavovaní tých starých situácií, necítime príjemne a pociťujeme zahanbenie, nespokojnosť alebo výčitky.

A tak sa rozhodneme, že začneme žiť úplne inak a zmeníme svoj život od základu. Sme nadchnutí z tejto zmeny, cítime uvoľnenie z pocitu slobody a obklopí nás šťastie z očakávaného výsledku. Sme pripravení a nič nás nemôže zastaviť v našom úmysle. Už pomaly držíme kľučku na dverách a otvárame bránu nového poznania dokorán, keď v tom zacítime prekážku. Napriek všetkej našej snahe sa zmeniť, zlepšiť, napraviť, vypracovať zostaneme stáť na mieste a strácame odvahu ísť ďalej. Už necítime slobodu, nesprevádza nás dobrý pocit a našu dušu zaplaví nepokoj. A vtedy už tušíme, že náš zámer nemôžeme zrealizovať, pretože sa bojíme okúsiť niečo nové, nepoznané a neznáme. Bojíme sa prekročiť vlastný tieň, odložiť z tváre masku neúprimnosti a odmietame sa pustiť zvieravej ruky strachu.

Už od svojho narodenia na nás niekto vplýval, či už pozitívne alebo negatívne. Boli to naši rodičia, naši priatelia, naši známi, naši spolužiaci, naši partneri alebo naši kolegovia. Počas života sme si osvojili veľa zvykov, počuli viacero názorov, okúsili rôzne skúsenosti, vyskúšali si rôzne podoby lásky. Všetky tieto aspekty nás nejako formovali, vytvárali, modelovali. Čím dlhšie sme vykonávali určitú činnosť, o to viac sme sa od nej stali závislými. Venovali sme tomu svoj čas, energiu, myšlienky, seba samých a preto sa stal tento zvyk, obyčaj, prežitok našou dôležitou súčasťou, ktorej sme sa jednoducho nedokázali vzdať.

Tento prežitok môže mať rôzne podoby. Niektorí si osvoja zbieranie pohľadníc, iní prepadnú nejakému športu, ďalší sa nedokážu vzdať cestovania. Vždy sa však jedná o rovnakú záležitosť - cyklicky opakovanú činnosť, na ktorej sa časom staneme závislými. Je úplne prirodzené, že ak niečo vykonávame často, pociťujeme k danej činnosti puto, ktoré nás zväzuje a bráni nám v slobodnom rozhodnutí.

Veľa ľudí by chcelo zmeniť svoj život, túžia po lepšej spoločnosti, snívajú o plno hodnotnejšej práci, hľadajú oázu mieru, lenže napriek tomu stagnujú a nedokážu nič uskutočniť. Skľučujúci strach ich uzatvára v starých prežitkoch, ktoré nad nimi majú veľkú moc. Hoci by sa ich veľmi chceli zbaviť, sú úplne bezmocní, nakoľko s nimi žijú už príliš dlhú dobu, aby ich v sebe len tak dokázali potlačiť alebo si osvojiť iné metódy.

K tomuto strachu, neistote, prispieva obava z neprijatia, z nepochopenia, z odcudzenia, z výsmechu, z vyčlenenia, z nepohodlnosti alebo z nespokojnosti. A tak sa radšej ľudia rozhodnú zotrvať pri starých návykoch, ktoré im garantujú komfortný a jednoduchý život, akoby mali niečo meniť, odopierať si zaužívaný štandard a pútať na seba prílišnú pozornosť.

Je naozaj veľa faktorov, ktorých sa ľudia túžiaci po zmene obávajú a práve preto sa o tú reálnu transformáciu nevedia pričiniť. Z vlastnej skúsenosti a z postrehov ostatných ľudí som sa rozhodla k niektorým z nich vyjadriť.


Nedostatočná motivácia k náprave

Práve kvôli slabému impulzu, tak veľa ľudí zostáva pri starých zvykoch. Niektorí sú znechutení svojim životom, rodinnými, osobnými či finančnými problémami, až ich snaha sa zmeniť zostáva len na teoretickej úrovni. Nemajú dôvod k tomu, aby niečo zmenili, pretože ich obmedzuje všetko, čo vytvára ich existenciu. Hoci si v duchu neustále hovoria, že je čas, aby niečo so svojim životom urobili, cítia sa poháňaní dopredu, no nedokážu svoje túžby skutočne naplniť. Majú obavy z toho, že ich dôvody na zmenu, nie sú dostatočne opodstatnené a silné.

Obavy z odcudzenia a vyčlenenia spoločnosti

Sú ľudia, ktorí počúvajú hlas okolia viac, než hlas svojho srdca. Z času na čas ich prepadne predstava na to, aké by to bolo, keby určité prežitky uložili do rakvy spomienok, lenže vzápätí ich prepadne skľučujúci pocit z toho, ako by na takú zmenu reagovalo ich okolie. Čo ak by ich neprijalo alebo by ich nejakým spôsobom ponížilo? Ako by sa cítili, keby sa im všetci kamaráti otočili chrbtom? Čo by si asi ostatní pomysleli o tom, keby zistili, že sa snažia celý svoj život zmeniť a dať mu novú tvár? Predsa im táto zmena nestojí za to, aby prišli o všetkých svojich blízkych, na ktorých sú zvyknutí tak dlhý čas.


Neschopnosť si odoprieť komfort a jednoduché riešenia

Ak niečo meníme, automaticky si zvykáme na nový pohľad, spôsob fungovania a uvažovania. Učíme sa nové veci, poznatky, naberáme dosiaľ novonadobudnuté skúsenosti. A vtedy je potrebné, aby sme sa vzdali pohodlných riešení, ktoré už dôkladne poznáme. Veľa ľudí si nechce svoj život komplikovať, zbytočne vytvárať problémy a vyvolávať v iných nežiadané otázky. Preto sa tak kŕčovito držia starých návykov, ktoré im síce prestali vyhovovať, no uľahčujú im situácie a spôsob jednania.



Strach z nedorozumenia v partnerskom vzťahu

Ak sa zamilujeme, stávame sa neraz slepými a snažíme sa vyhovieť svojmu partnerovi do maximálnej možnej miery. Niekedy prestaneme žiť vlastný život a žijeme život partnera alebo človeka, ktorého ľúbime. Neraz sa stáva, že sa dajú dokopy rozdielne typy ľudí, ktorí majú strach z toho, že by ich odlišné spôsoby života mohli viesť k hádkam alebo k rozchodom. A tak sa snažia držať zaužívaných zvykov, na ktoré je ich okolie zvyknuté a ktoré by nepôsobili rušivo ani pre ich partnera. Predsa len ten starý spôsob života im zabezpečí istotu a nemusia sa obávať kolapsu vo vzťahu.


Potláčaná potreba byť sám sebou

Niekde sme sa nejako zapísali, nejako sme boli označení a sme podľa toho aj vnímaní a braní. I napriek tomu, že v nás hlasno volá túžba po zmene, vďaka ktorej by sme mohli byť sami sebou, nechceme tak radikálne meniť svoj život, pretože by nás okolie nemuselo pochopiť. Ako by sme ostatným vysvetlili, že sa pre nás tak dlhé roky zaužívané veci stali náhle otravnými a my sme sa rozhodli zmeniť úplne svoje postoje, názory a prístup? Veď je tak ťažké byť sám sebou, ako len by sme to ostatným vysvetlili?

Mediálny tlak na verejnosť

Všade čítame o tom, ako nemáme prílišne vytŕčať a máme sa zaradiť do davu. My sme však zatúžili po zmene svojich návykov, ktoré sú v médiách ostro kritizované a stretávajú sa s obrovským nepochopením. Čo by si len o nás pomysleli ostatní, keby sme nekráčali s trendom a snažili sa byť čiernym pasažierom? S veľkou pravdepodobnosťou by sme sa stali hlavnou témou všetkých zlovestných klebetných jazykov našich známych, susedov i našej rodiny. Už by sme prestali byť tak obľúbení, lebo sme sa rozhodli vykročiť svojou vlastnou cestou.


Riešenie v podobe liečivého uzdravenia

Rozhodli sme sa pre zmenu svojho života? Už nám viac nevyhovuje zaužívaný obyčaj? Chceli by sme žiť slobodne, bez obmedzení, trendov a všetkého toho, čo je aktuálne preferované? Prajeme si byť sami sebou bez ohľadu na to, ako nás ostatní budú vnímať? Pokiaľ sme si kladne odpovedali na všetky položené otázky, tak naša voľba je jasná! Áno, my túžime po zásadnej zmene! Chceme byť so sebou spokojní, túžime po hodnotnejšom živote, želáme si byť naplnení šťastím. Preto nás nemôže nič odradiť od nášho zámeru, osvojiť si nové formy názorov, poznatkov, informácií, empírií a všetkého toho úžasného poznania.

Pamätajme iba na to, že skutočne dôležité je len to, ako vnímame sami seba, čo my chceme na sebe zmeniť a čo si my prajeme zažiť. Nemali by sme si inými predkladané túžby osvojovať za vlastné a kliešťovito sa ich držať z pocitu kolektívnej súdržnosti a kompaktnosti. Preto nemajme strach si vyskúšať iný plášť, ozdobiť svoje myšlienky živšou farbou a odieť svoj život do hojného blahobytu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama