,,Ak dokážeme vidieť aj za hranice nášho chápania, už viac nebudeme vedieť žiť v slepote. (Tuary 2015)

Medzi nastolením poriadku a fanatizmom je len tenká hranica

29. února 2016 v 1:42 | Tuary |  Myšlienky vetrom
Tí najväčší svetoví lídri, ktorí mali v rukách neobmedzenú moc a držali vlajku života nad množstvom nevinných ľudí si tiež mysleli, že konajú v súlade so svojim presvedčením. Preto žili v myšlienke, že robia všetko správne a ideálne. Nedokázali si pripustiť, že ich prístup je nevhodný, nespravodlivý, nehumánny, nemierumilovný a nečestný.

Či už sú to mená Josif Stalin, Adolf Hitler, Mao Ce - tung, Pol Pot, Kim Čong - il alebo Napoleon Bonaparte, každý z týchto vodcov veril, že robí pre svoj život, pre svoj ľud i pre celý svet všetko, čo je v ich silách a schopnostiach. Zaviedli akúsi ochrannú clonu ,,svojim" ľuďom a vôbec nevnímali potreby tých ďalších, ktorí ostávali bez istoty. Tí už pre ich život neboli významní, lebo neboli rovnakí ako ,,oni."

Ich snaha nastoliť poriadok porušovala svetový mier, ľudskú rovnocennosť a slobodné rozhodnutie. Hoci boli totalisti, oni sa vnímali ako Bohovia a boli presvedčení, že ich cesta a pravda sú ako jediné správne a akceptovateľné. Aj oni boli v honbe za ,,vlastnou spravodlivosťou a morálkou" hnaní dopredu k nadrozmerným a radikálnym výsledkom ,,lepšieho a čistejšieho miesta pre ľudí." Avšak ich úsilie sa im vymklo spod kontroly, keď si prestali uvedomovať potreby tých tisícky nešťastníkov, ktorí ich pričinením prichádzali nielen o strechy nad hlavou, o svoju hrdosť, o slobodu a nakoniec o život.

Človek býva poháňaný neuveriteľnou rýchlosťou, ak si uzmyslí, že práve on sa ,,zaručí" za bezpečný a rovnocenný život a prevezme opraty od koní, ktoré mu nepatria. A vtedy sa mu môže táto túžba vymknúť z rúk a on prichádza o pocit istoty. Strach ho začne pretvárať a vo svojej fanatickej predstave sa rozhodne všetko zmeniť do podoby, ktorá vyhovuje však len jemu samému.

S fanatizmom, zanietenosťou pre určité oblasti a témy mám svoje osobné skúsenosti. Veľmi dobre viem, aké to je, ak človek zatúži po niečom, na čo v skutočnosti nemá absolútne žiadne právo.


Prospešná (navonok) myšlienka je základom

Každá túžba po zmene je reakciou na neuspokojivý výsledok, nepriaznivý stav, bezútešnú situáciu alebo frustrujúcu udalosť. Keďže sa človek rozhodne napraviť túto odchýlku, je pripravený čeliť aj nemožnému a nezľakne sa žiadnej prekážky. Je pevne presvedčený o tom, že ľudia sú v jeho okolí nešťastní a on jediný môže niečo urobiť - podniknúť. Nahovára si, že mu ide predovšetkým o spokojnosť ostatných, no v skutočnosti mu ide o jeho vlastný prospech, pretože on je zaslepený predstavou, že zmení svet do takej miery, až nevníma žiadne iné potreby, iba tie svoje. Nechce, aby niekto trpel a tak sa púšťa do veľkej hry, hoci sa dostal iba na prvý level. Táto hra sa pre neho stáva obrovskou výzvou a on sa náhle cíti byť niečím viac. Začne sa považovať za spasiteľa a záchrancu.



Každá zmena je zásahom do prirodzeného chodu fungovania

Ak sa niečo mení, automaticky sa pretvára pôvodný stav. Človek, ktorého posadne potreba byť prínosom pre spoločnosť, prestáva akoby vnímať, že to niekomu jednoducho nemusí vyhovovať. Svoj plán považuje za geniálny nápad a sústredí sa na tú vybájenú predstavu, ktorá symbolizuje jeho ideál o živote. Pomaly, ale isto prestáva počúvať svoje okolie a zanietene si ide za svojim cieľom. Už mu takmer nezáleží na tom, čo si kto myslí o jeho prístupe, pretože on je hlboko presvedčený, že robí všetko preto, aby uspokojil celosvetové potreby ľudského spoločenstva.

Vytvárané rozdiely medzi ľuďmi vedú k dysfunkčnému obrazu reality

Každý takýto inovátor si zavedie na začiatku vlastné pravidlá, ktoré mu umelo ukazujú, kto je jeho transformácie hodný. Ak je tento človek orientovaný na prírodu, automaticky sa pre neho stáva nepriateľom každý, kto nie je ruka v ruke s vesmírnymi zákonmi. Ako správny líder chce podporiť svoju cieľovú skupinu a to - ekoaktivistov, environmentalistov, vedcov, prírodovedcov, ochráncov atď. Kto, nezdieľa rovnaký názor, už nepatrí do jeho sveta, do jeho života a keďže si neváži Matku Zem, tak už nie je ani jej súčasťou.


Skreslená predstava o dokonalom živote mu bráni v slobode

Hoci si tento človek myslí, že dáva ľuďom možnosť sa slobodne prejaviť, v skutočnosti ich iba uväzňuje do zidealizovanej nereálnej predstavy vlastného vnímania. Zaslepene verí tomu, že mu ostatní budú vďační, pretože im dáva ich osobný priestor, lenže pravdou je, že ich neprirodzene pretvára a snaží sa z nich spraviť svoje zrkadlo. Všetko to čo je pre neho správne, musí byť logicky vhodné aj pre všetkých ostatných. Pri ich pokuse sa brániť násilnej predstave o blahobyte, ich v podvedomí obviňuje z neschopnosti vidieť vyšší rozmer bytia a ani si nechce pripustiť, že sa jedná len o ich naturálnu potrebu byť sami sebou.


Jediná pravda, jediná voľba a jediná viera
I napriek tomu, že mal predtým toľko ušľachtilých a obdivuhodných myšlienok, túžba po náprave mu zviazala oči a on si už začal zamieňať realitu s matrixom. Usiluje sa ľudí nastaviť na iné rozmýšľanie a donútiť ich, aby si osvojili jediný odtieň modrej. Ako predtým si prial, aby svet bol pestrý a rozmanitý, teraz ho obliekol do fádnych farieb a matného svetla budúcnosti. V presvedčení, že koná správne a on jediný má totiž pravdu, je ochotný ísť cez mŕtvoly a vo všetkých prebudiť potrebu byť vďační. Nerozlišuje ľudí na dobrých a zlých, on si vytvára svoje vlastné figúrky na mieru, ktorým diktuje štýl obliekania, stravovania, uvažovania, komunikovania, jednania a žitia.

Totalita je výtvorom obmedzenosti a utópie o živote

Nech už je akokoľvek myšlienka prospešná, pokiaľ je stavaná na základe nútenej ucelenosti, nikdy nemôže byť nazvaná ako ,,správna." Nezáleží na tom, či sa jedná o ateistu, vegana, farmaceutika, liečiteľa, pretože ak sa niečo ženie do vysloveného extrému, ktorý hraničí s fanatizmom, niekde nastala chyba v systéme. Človek môže mať myšlienky hodné Sri Chinmoya, ale pokiaľ nechá v srdci rásť chuť ostatným vládnuť, potrebu každého všemožne meniť a posadnutosť sa povýšiť nad ostatných, nemôže uspieť v oblasti nápravy a zlepšenia sveta. Nechá za sebou len hromadu abiotických tiel, ktoré sa stanú nemysliacimi bábkami, ktoré riadi monotónny prístroj.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama