,,Ak dokážeme vidieť aj za hranice nášho chápania, už viac nebudeme vedieť žiť v slepote. (Tuary 2015)

Ako sa sťať z pahltnej všežravkyne mierumilovnou vegetariánkou

9. května 2015 v 0:04 | Tuary |  Myšlienky vetrom

V dnešnej dobe byť vegetariánom je asi podobný trend, ako byť ,,duchovným." Pribúda stále viac ľudí, ktorí sa na to iba hrajú, no v skutočnosti to nemyslia vážne. A tak je až niekedy problematické zistiť, ktorí z nich sú praví fajnšmekeri. Medzi toľkými podvodmi a marketingovými ťahmi, je to často priam až nemožné.


Moja láska k zvieratám bola bezhraničná a miestami až fanatická

Každý o mne vedel, že zbožňujem zvieratá a vždy sa ich budem snažiť chrániť. Moji rodičia dostávali záchvat po každé, keď som priniesla domov zatúlané mača, ježka alebo dážďovku. Lenže ich diktátorský prístup na mňa nemal žiadny účinok a ja som si neustále robila po svojom a vždy som voči ich gestu vzdorovala a nakoniec si presadila svoje. Nie, že by som im robila napriek, ja som len vnútorne cítila, že tým živočíchom musím pomôcť a tak som konala v súlade svojho srdca a presvedčenia. Takmer nikto moju lásku k týmto bytostiam nechápal a tak sa mi neraz zvieratá zdali byť oveľa bližšie než väčšina ľudí. Lenže i navzdory všetkej svojej akoby nehynúcej láske, som s radosťou na obed konzumovala mäsitú stravu. Vedela som, že to zviera musí zomrieť, ale akoby som si nechcela pripustiť, že pri tom tie zvieratá trpia a chlácholila som sa predstavou, že mäso k životu potrebuje úplne každý.

Myšlienka na odriekanie mäsa, ma napadla už dávnejšie

Pamätám sa, že už na základnej škole som často polemizovala o tom, že prestanem jesť mäsitú stravu a prejdem na vegetariánsku. Lenže moji rodičia boli zásadne proti tomu, keďže museli do mňa investovať celú výplatu, nakoľko som na tom bola zdravotne veľmi zle. Obávali sa toho, že ak vynechám mäso, tak sa moje zdravie ešte zhorší a budem mať v dospelosti vážne problémy. Moja rodina nebola nikdy vegetariánsky založená a ja ani neviem o nikom, kto by sa od nás zriekol mäsa. Preto som bola vychovávaná v duchu ,,mäso je súčasťou každého človeka a je nevyhnutné pre náš život." V tom čase som svojím rodičom i blízkym verila, pretože som bola denne svedkom toho, ako ho varia v hrnci na šporáku a ako si ho nakladajú na tanier. A tak mi ani na chvíľu neprišlo čudné, keď tvrdli, že hospodárske zvieratá slúžia na úžitok pre ľudí a ich existencia nemá žiadny vyšší význam.

Jeden článok v Brave, ma naučil pozerať na ,,porazené zvieratá" úplne inak

Bola som v siedmom ročníku na základnej škole. Jedného doobedia som bola pozvaná ku mojej dobrej spolužiačke a kamarátke Katke, s ktorou som výborne vychádzala. Doma mi ukazovala rôzne módne časopisy, ktoré zbierala jej mamina. Na kope boli položené aj ďalšie magazíny, niektoré určené pre mladé dievčatá a tínedžerky. Bravo som veľmi dobre poznala, keďže som si ho často kupovala, no staršie vydania som nevidela a tak som ich zo zvedavosti prelistovala. Náhle som zbadala nadpis: ,,Krvavé jatky na bitúnkoch." A pri pohľade na všetky tie príšerné fotky a zábery mi prišlo nielen nevoľno, ale cítila som v duši obrovský smútok a neuveriteľné výčitky svedomia. Katka sa na tom slovne odbavovala, aká je to sranda, aké sú tie obrázky humorné a vtedy som jej povedala tie osudové slová: ,,Ako sa na tom môžeš smiať?! Ty nie si človek, ale netvor. A ja ťa zo srdca nenávidím. Znamenáš pre mňa menej než mravec." Na základe tohto vyjadrenia ma označila za blázna a odvtedy som mala ku nej zakázané chodiť na návštevu. Akoby to nestačilo, tak sa po celej škole o mne rozchýrilo, že som psychopat, ktorý vyhlásil, že má zvieratá radšej ako ľudí. Avšak, ani toto ma nepresvedčilo, aby som sa vzdala mäsa a v tomto zaužívanom zvyku som naďalej pokračovala.

Môj odpor k zelenine bol tak výrazný, že som sa nemohla prinútiť zjesť viac, než bolo nutné

Len málokto v mojom okolí ako ja, mal takú nechuť k brokolici, zeleru, kelu, kapuste, šalátu, kôpru, uhorke atď. Nielen, že som sa jej vyhýbala, ale ja som ju nemohla ani cítiť. Jedla som jej veľmi málo a tak bolo nemožné, aby som niekedy vysadila mäso. Vtedy som sa veru so zeleninou nechcela bližšie zoznámiť a všetko na nej mi smrdelo a prišlo odporné. Dnes mi príde až nepochopiteľné, ako som mohla odmietať jesť niečo tak výživné, zdravé a užitočné, lenže v tom čase som zmýšľala predsa len trošku inak. Ani rodičia, ani nikto zo známych nemal tú moc, aby ma prinútil dať si paradajkovú polievku alebo zeleninové rizoto. Vtedy to bola moja voľba a ja som bola veľmi tvrdohlavý človek.

Vegetariáni mi boli svojho času smiešni a považovala som ich za ,,idiotov"

Vždy, keď som stretla niekoho, kto sa chválil tým, že neje mäso, tak som si o ňom pomyslela, že to robí buď preto, aby sa zviditeľnil alebo preto, že si neuvedomuje následky svojho konania. Keďže ja som mäso jedla pomerne často a rada som si pochutila na kuracom stehne či bravčovom rezni, tak som nedokázala pochopiť ľudí, ktorí sa tejto delikatesy dobrovoľne zriekli. Hoci som nadovšetko mala rada zvieratá a sama som ich niekoľko pre radosť chovala, tak som sa za žiadnych okolností nechcela vzdať niečoho, čo mi v tom čase prinášalo potešenie - jedlo, ktoré mi úprimne chutilo. Niekoľko z nich bolo takých, ktorí sa do mňa priamo obuli a vyčítali mi, že nemôžem mať rada delfínov a pandy, keď mi nie je ľúto požierať iného živočícha, ktorý ma rovnako ako dve spomínané bytosti - city a potreby. Dnes už viem, že mali pravdu.


Pracovné obedy boli iba o mäsitej strave a to počas celých troch mesiacov

Jedného dňa som dostala pozvanie od mojich dvoch kolegov, aby som s nimi začala chodiť na obed do jednej fajn reštaurácie. Spočiatku mi to prišlo úplne prirodzené a s nadšením som si objednávala kura s ryžou alebo bravčový steak. Lenže čím dlhšie som konzumovala túto mäsitú stravu, tým častejšie ma napadalo, ako sa nezdravo a nevyvážene stravujem. Avšak ja som bola príliš pohodlná na to, aby som s tým sekla, keďže variť sa mi nechcelo a kupovať ingrediencie na zaujímavejšie recepty detto. A tak som v tomto duchu nenásytného všežravca naďalej pokračovala a tvárila sa, že o nič nejde a všetko je v úplnom poriadku.

Nedávno som spoznala dve úžasné osôbky, ktoré mi otvorili oči dokorán

Bola som na jednej akcii, na ktorú som sa veľmi tešila, keďže sa jednalo o ,,Deň Zeme." Tam sa nachádzal stánok s indickou stravou, ktorú ponúkali dve akoby éterické víly, ktoré žiarili tak pozitívnym svetlom, až bolo takmer nemožné si ich nevšimnúť v dave. Zo zvedavosti som si od nich objednala tradičný indický dezert Anví, ktorý mi tak zachutil, že som si ho dopriala ešte dvakrát. Netrvalo dlho a s tými dievčatami som sa zoznámila a tak mi neušlo, aké sú senzačné. Boli celkom iné, ako sú bežné ženy, veľmi výnimočné, ohromne súcitné a nesmierne pôvabné. Od prvého momentu mi boli sympatické práve pre svoju prirodzenosť a charizmu. Nakoniec prišla reč, aj na vegetariánsku stravu a oni ma tak príjemne zmiatli, až som bola sama zo seba prekvapená. Nemuseli ma presviedčať a vyvíjať na mňa nátlak, aby som pochopila, že nežijem správne. Keď som sa vrátila domov, začala som sa zamýšľať nad tým, čo mi povedali. Po dlhšom uvažovaní som dospela k záveru, že sa stanem vegetariánkou.

Po dvadsiatich siedmich rokoch som začala meniť svoj jedálny lístok

Nikto neveril, že to dokážem, pretože odoprieť si niečo, čo je súčasťou človeka tak dlhý čas, si vraj vyžaduje vytrvalosť a odhodlanosť. Teraz sa na tom môžem len úprimne zasmiať. Tiež som si pred dvoma týždňami myslela, že to nezvládnem, pretože som bola na mäse priam závislá. Ale moje vnútorné presvedčenie ma utvrdilo v tom, že som sa vydala správnym smerom a som rozhodnutá v ňom naďalej zotrvať. Mala som to spraviť už veľmi dávno, lenže až teraz som sa pozrela realite do tváre a uvedomila si čo som spôsobovala. Priznám sa, že som mala obavy aj z toho, že budem mať nejaké vedľajšie účinky, zhorší sa mi zdravotný stav a budem pociťovať nedostatok energie. Nemala som v tom úplne jasno, čo je celkom prirodzené, keďže som bola zarytá odporkyňa zeleniny.

Nerozhodla som sa takto preto, aby som bola zaujímavá, ale preto, že som sa chcela cítiť lepšie

Síce od toho času, kedy som sa vzdala mäsa uplynuli len dva týždne, musím uznať, že sa naozaj cítim lepšie a mám pocit, že aj vyzerám lepšie. Mala som strach z toho, že výrazne schudnem, že budem mať nekvalitné vlasy alebo že sa mi zhorší pleť. Práve naopak, dve kila som odvtedy pribrala, vlasy mám lesklejšie a pleť sviežejšiu. Okrem toho sa cítim oveľa vitálnejšie než predtým a môj organizmus je taktiež spokojný s tým, čo mu dávam. Známi, ktorí nejedia tiež mäso, mi radili, aby som na začiatok jedla ryby a morčacie mäso. Ja som túto možnosť striktne odmietla, pretože som sa rozhodla úplne vylúčiť mäso zo svojho života, navyše ryby som nejedla ani predtým.

Musela som si zvykať na stravu, ktorú som v minulosti nikdy nevyhľadávala

Keďže som sa vzdala mäsa, bolo potrebné ho nahradiť množstvom zeleniny a iných prísad. A tak začala moja pozmenená cesta, na ktorej som mávala na obedy rôzne druhy zeleniny na korení, zvláštne pikantné kombinácie ovocia a zeleniny na olivovom či hroznovom oleji, zeleninové variácie na surový spôsob, až všelijaké podoby na indický a ázijský spôsob. Keďže mi tento druh jedál šokujúco zachutil, tak už nebolo nutné, aby som sa premáhala a netvárila ako citrón, mne to naozaj chutilo! Som vďačná za možnosť byť vegetariánkou a určite neľutujem, že som sa takto rozhodla.


Rešpektujem rozhodnutie iných ľudí a nenútim ich prejsť na stravu vegetariánov

Väčšina mojich známych by sa mäsa nikdy nevzdala, no rovnako ako sa snažia oni chápať môj postoj, ja akceptujem ten ich a nič im nevyčítam. Ja som sa takto rozhodla z vlastnej vôle a z vlastného presvedčenia, ak by som to niekomu vnucovala, už by som robila to, čo nechcem, aby niekto robil mne. Tiež by sa mi nepáčilo, keby ma niekto začal nútiť, aby som začala opäť jesť mäso. Každý má slobodnú voľbu a je iba na ňom, ako sa rozhodne. Môj otec ma dokonca zvykne v kuchyni provokovať šunkou v ruke v presvedčení, že sa ihneď po tom kúsku mäsa vrhnem. Lenže mňa nič nedonúti zmeniť svoj názor. Zistila som čo potrebujem, čo mi robí dobre a vďaka čomu sa cítim lepšie. A to je pre mňa dostatočným poznaním a úplne mi stačí k tomu, aby som zotrvala vo svojom úsilí - zmeniť stravovanie.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama