,,Ak dokážeme vidieť aj za hranice nášho chápania, už viac nebudeme vedieť žiť v slepote. (Tuary 2015)

Takmer všetci vieme rozprávať, ale nie každý, vie vhodne komunikovať

26. dubna 2015 v 16:12 | Tuary |  Myšlienky vetrom
Medziľudské vzťahy, patria medzi najdôležitejšie faktory v našom živote a neraz nás dokážu potrápiť svojou podstatou. Je pre nás úplne prirodzené vyhľadávať kontakty, pri ktorých môžeme nadviazať na základný medziľudský atribút - komunikáciu. Niektorí ľudia však nevedia, čo skutočne od tohto medziľudského vzťahu majú očakávať a čo ním chcú vlastne vyjadriť. A tak sa postupne zamotávajú do spleti problémov, ktorá vyplýva práve z toho, že nedokážu správne pochopiť sociálne návyky ostatných a tým pádom, ani ich spôsob života. A táto skutočnosť zapríčiňuje, že s ľuďmi vo svojom okolí nesprávne komunikujú a nevhodne ku ním pristupujú.


Komunikácia je základ vzťahu - od toho sa všetko ostatné odvíja

Vo svojom živote sa stretneme s rôznymi typmi ľuďmi: melancholikmi, optimistami, cholerikmi, sangvinikmi, atď. Dôležité je ovládať schopnosť vyjadriť myšlienky slovom - správne s nimi komunikovať. Viacerí majú s dorozumievaním problém, až to niekedy pôsobí tak, akoby bola na príčine rečová bariéra. Každý človek je v podstate osobnosť - jedinečná, nenahraditeľná a rovnocenná. Lenže vzájomne sa líšime od seba svojimi vlastnosťami, záľubami, názormi, uvažovaním a práve preto je potrebné vedieť, aký typ reči máme aplikovať, pri konkrétnom type človeka. Nemožno sa so všetkými ľuďmi baviť, na rovnakej úrovni a jednak preto, ku každému treba pristupovať individuálne.

Ľudia sa navzájom spoznávajú, vďaka vzájomnej komunikácii

K tomu, aby sme niekoho naozaj spoznali a mohli ho zhodnotiť, je potrebné s ním nadviazať rozhovor. Veľa ľudí je presvedčených, že na to, aby dotyčného človeka spoznalo úplne postačí, ak sa o ňom dozvie niečo skrz sprostredkované informácie, od svojich kolegov, susedov, priateľov, rodiny apod. Zvykneme sa opierať práve o tieto ,,pravdivé" datá, ktoré sa nesú v štýle: ,,Jedna predavačka povedala o tej zákazníčke ..." a v tom momente strácame prirodzený úsudok a vlastný názor. Sme ovplyvnení mienením toho druhého, ktorý môže mať skreslenú predstavu o dotyčnej osobe alebo dokonca nesprávny odhad. My ľudia, sme však v tejto veci dôverčivé bytosti a pristupujeme k informáciám tohto typu naivne. Je to podobné, ako keď v obchode stretneme nejakú pani, ktorá nám odporúča určitý produkt so slovami: ,,Kúpte si tento prípravok, budete mať z neho dokonalú pleť." Samozrejme, že väčšina z nás, ho už len zo zvedavosti vloží do košíka a pri pokladni za neho zaplatí požadovanú čiastku. Ale vytvorenú mienku o človeku, si nemožno zamieňať s rožkami v akcii, pretože to sú úplne odlišné veci a nemožno ich preto ani porovnávať.

Ak chceme s niekým komunikovať, musíme mu dať šancu, aby nás spoznal

Ak sa chceme s niekým zblížiť, mali by sme mu dať dostatočný priestor na to, aby si nás mohol oťukať. Pokiaľ ku nemu budeme vysielať rozhnevané signály a po každé keď ho stretneme, sa ku nemu budeme správať nevrlo, tým určite nedosiahneme, aby nás vyhľadával alebo pobýval v našej spoločnosti. Týmto dosiahneme pravý opak toho, čo sme si predsavzali a dotyčný človek sa od nás na míle vzdiali a bude nám čím ďalej tým cudzejší. V medziľudských vzťahoch to nefunguje ako pri videohre. Ak máme chuť, tak drtíme tlačidlá na ovládači, ale ak nemáme náladu, tak hru vypneme. Tu, ak sa nastavíme tak, že vlastne ani nemáme záujem niekoho spoznať, môžeme si to pritiahnuť a ten človek sa ku nám skutočne môže začať správať tak, ako sme sa rozhodli, že sa my budeme chovať ku nemu.


Pri komunikácií je potrebné byť uvoľnený a prirodzený - nie afektovať

Nikto sa nechce rozprávať s naparenou sliepkou alebo namysleným kohútom, ktorí si nevidia ďalej od svojho dokonalého zovňajšku. Každý chce mať pri sebe príjemnú, milú, spontánnu a pohodovú osobu, ktorá ich zbytočne nezaťažuje vlastnými problémami a nerobí si z nich kôš na nepotrebný odpad. Taktiež nemôžeme byť obľúbení, ak máme potrebu sa pretvarovať, machrovať, povyšovať, správať detinsky, vulgárne a inak neprirodzene. To sú jasné známky toho, že nie sme sami sebou a od takých ľudí si tí, ktorí chcú bezproblémový život, snažia držať odstup. Sú situácie, kedy sa na seba snažíme upozorňovať a začneme sa správať tak, akoby sme boli vo výklade s oblečením a rozhodovali sa, ktorý pár plaviek si vyberieme na luxusnú destináciu. Lenže toto frivolné správanie, nie je ani trochu príťažlivé a ani zaujímavé, skôr budí presný opak toho, čo sa usilujeme dosiahnuť.

Je nevyhnutné, aby sme vnímali aj tých druhých, nielen sami seba

Často robíme chyby, ak sa sústredíme na svoje vlastné myšlienky, o ktorých si myslíme, že sú pre nás dôležitejšie, než tie, ktoré nám nepatria. Vtedy upriamime koncentráciu len sami na seba a tak nám môžu uniknúť podstatné informácie o iných osobách. Hoci sa tvárime, že počúvame každé slovo, tak sme v skutočnosti niekde mysľou úplne inde a takmer každé tretie slovo prepočujeme. S týmto aspektom, máme viacerí problém a ak to človek včas neusmerní, tak môže dôjsť k fatálnym následkom, kde prevládne nepokoj, rozpor až hádka. A kto by už aj mal záujem o niekoho, kto ho vlastne vôbec nevníma?

V medziľudských vzťahoch, je dôležité byť úprimní, priami, ale súčasne taktní

Ak je niekto výrečný a príliš komunikatívny, to ešte neznamená, že musí byť aj taktný. Veľakrát práve takíto ľudia majú problémy s tým, aby sa slušne vyjadrili k veci, ktorá sa ich momentálne týka. Ich myšlienky sú rozlietané z každej strany a oni majú problém správne pomenovať konkrétnu situáciu alebo okolnosť. Vtedy, môžu niekoho nečakane uraziť a dokonca aj nahnevať. Nie, každý z nás dostal dar reči do takej miery, aby presne vedel, čo má v danej chvíli povedať. Svoje myšlienkové pochody, často obalíme do takého papiera, ktorý nie je absolútne vhodný na bežnú komunikáciu. A potom sa už nestačíme diviť nad tým, aká galiba sa na nás zo všetkých strán rúti. Málokedy si však dokážeme pripustiť, že sme zlyhali my a nie je chyba na strane našich oponentov.


Pristupujme ku každému človeku rovnocenne a s citom

Nemali by sme robiť rozdiely medzi ľuďmi, na základe ich sociálneho statusu alebo momentálneho postavenia. Ku všetkým bez výnimky by sme mali pristupovať rovnocenne - pozor nie s nimi rovnako komunikovať, ale pristupovať ku ním rovnako, bez ohľadu na to, či sa jedná o predavača časopisu Nota Benne alebo manažéra Tatra Banky. Každý človek je seberovný a preto si zaslúži rovnaké jednanie - úctivé a veľkorysé. Nikdy nemôžeme vedieť, kedy sa my ocitneme na mieste toho, kým ostatní opovrhujú a vždy sa preto zamyslime nad tým, či by sa nám páčilo, keby sa niekto ku nám správal s odporom a nemilosrdne. Veď nikdy nemôžeme vedieť, dokedy bude naša hviezda - osobnosť žiariť na nebi.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama