,,Ak dokážeme vidieť aj za hranice nášho chápania, už viac nebudeme vedieť žiť v slepote. (Tuary 2015)

Keď cigareta zmyselne prehovorí a dá nám ochutnať zo svojej jedovatej ,,lahodnosti“

27. dubna 2015 v 21:33 | Tuary |  Myšlienky vetrom
Nikdy som nemala potrebu vyhľadávať návykové látky, či už v podobe cigariet alebo drog. Dokonca som sa im snažila zo všetkých síl vyhýbať, pretože som si nikdy o ženách, ktoré fajčili nemyslela, že sú sexi a príťažlivé. Jednak, aj tým, že som bola diagnostikovaná ako alergička, som nemala dostatočný priestor sa dostať do kontaktu s týmito podlhovastými a štíhlymi tyčinkami. Ak mám pravdu povedať, do tej doby mi to ani vôbec nechýbalo, ba práve naopak. Bola som rada, že sa za mnou nenesie vôňa popoľníkového oparu a nepripomínam stabilnú barovú štamgastku. Lenže na prelome mojich čochvíľa dvadsiatich rokov, sa všetko zmenilo a ja som sa istý čas na cigaretách stala takmer závislou.


Neškodný pokus sa zmenil na hlúpy zlozvyk

Zreteľne si na ten ,,pamätný" deň spomínam. Bola som spolu s rodičmi a jednou mojou sesternicou na dovolenke v Bulharsku - Prímorsku. Mama dostala od turistov, ktorí bývali oproti nám v hoteli krabičku cigariet. Moja sesternica bola výkonná fajčiarka a moja mama, ktorá v ten deň oslavovala narodeniny, dostala zrazu nápad. Navrhla mi, aby som si z cigarety potiahla, keď už mám takmer dvadsať rokov a dosiaľ som to neskúšala. Najprv som váhala, ale keďže som chcela byť ,,cool", tak som si potiahla. Bolo to zvláštne, ale vôbec som sa nedusila, ako to na začiatku býva a ani som nepociťovala nevoľnosť. Avšak tá tabaková korenistá chuť sa mi na jazyku zdala byť odporná a tak som cigaretu zahasila v popolníku. Lenže pred nami bolo ešte necelých šesť dní a ja som mala viacero možnosti si ešte príležitostne zapáliť.

Nočné flámy a večery plné alkoholu a smiechu, ma predsa len zlomili

Keďže som vedela, že ihneď ako sa vrátim na Slovensko, ma bude čakať tá istá stará známa rutina, tak som sa snažila naplno si užívať tie búrlivé večery, ktoré som mala na dosah dlane. Spočiatku to išlo ťažko, dokonca som odmietala chodiť večer po vonku s cudzími ľuďmi a ich kamarátmi, ktorých som ani poriadne nepoznala. Sesternica mala spontánnu povahu, miestami flegmatickú a bola úplne bez zábran, čo nevoňalo mojej vážnej, utiahnutej a introvertnej náture. Ideálny večer som si predstavovala po boku dobrej knihy s osviežujúcim nápojom na tácke pri posteli. Lenže oni sa nevzdávali a nakoniec ma predsa len presvedčili, aby som sa s nimi po nociach zabávala. Neustále som však mala pocit, že som oproti ním ,,Iná" a tak som sa nikdy nedokázala dostatočne uvoľniť a nezáväzne sa odviazať. V podvedomí som sledovala, ako sa správam, čo hovorím, čo pijem, kam idem, atď. Avšak doma na mňa čakal znova ten nudný a samotársky život a ja som nechcela ľutovať to, že som nevyužila príležitosť byť medzi mladými ľuďmi. A tak som sa rozhodla, že sa im maximálne prispôsobím, čo viedlo k dočasnej strate osobnosti, k závislosti na alkohole a cigaretách.

Vnútorný hlas ma vždy zastavil, ale ja som si dala slúchadla na uši a odmietla ho počúvať

Ako som videla, že to ide so mnou dolu vodou a tento štýl života mi vôbec nesedí, tak som si začala uvedomovať, že možno by som mala pozastaviť tempo. Avšak, ja som bola príliš tvrdohlavá na to, aby som sa správala opäť ako slušná a cnostná dievčina, ktorá má asi toľko životných skúseností ako dieťa v škôlke. Už beztak mi niekoľko dní trvalo, kým ma prestali vnímať, ako nejakú prehnanú filozofku s knihomoľkou súčasne a tak som si chcela povesť tejto búrlivej divy udržať čím najdlhšie. Nikto mi to nemohol zazlievať, pretože predtým som tak nežila a tak som bola zvedavá na svet, ktorý som videla iba v mládežníckych filmoch. A tak som zopár nocí trávila na toalete v kŕčoch a bolesti od nevoľnosti a závrate, niekoľko večerov som plakala do vankúša, ale popritom všetkom mala na pamäti, že som konečne zaujímavá. A to som sa snažila docieliť takmer celý týždeň a keď sa mi to konečne podarilo, tak som na to bola patrične hrdá.


Po návrate domov mi cigarety prirástli k srdcu a stali sa mojimi spoločníčkami

V tom čase som prežívala ťažké obdobie a pociťovala som takmer neustále nejaké depresie a stavy zúfalstva. Cigarety sa zdali ako správna voľba a tak som im dala možnosť, aby ma lepšie spoznali. Minula som na ich obstaranie nemálo peňazí, ich príchuť mi prišla nepríjemná, ale ja som ich napriek tomu kupovala ďalej. Ako sa niekto ukazuje s novou kabelkou, tak ja som pomaly nevyšla z domu bez toho, aby som v ruke nedržala iskrivú cigaretu. Vtedy som si ešte poriadne neuvedomovala dôsledky, brala som to ako atrakciu a zaujímavosť. Veľa ľudí v mojom okolí fajčilo, tak som sa im chcela vyrovnať a podľahla tejto davovej psychóze. Tento ošiaľ ma sprevádzal asi tri mesiace a potom nastal akoby ,,dočasný spánok."

Na vysokej škole som sa k fajčeniu vrátila viackrát

Cítila som, že žijem úplne inak, ako ostatní študenti, inak zmýšľam, inak sa vyjadrujem, inak uvažujem a jediné čo ma s nimi spájalo - bola záľuba v cigaretách. Nechcela som sa od ostatných mladých ľudí tak prehnane líšiť a tak som si dopriavala tabakový dych čoraz častejšie a intenzívnejšie. Keď sa spolužiaci rozpustili a išli si zapáliť na svoj typický a obľúbený fajčiarsky kútik, ja som stála v ich blízkosti a tvárila sa, ako cigarety milujem a nedokážem bez nich žiť. Z mojej strany to bola taká rebélia, ktorou som si dokazovala, že sa im vo všetkom vyrovnám. A tak som len sledovala, ako peniaze ubúdajú a krabičky v mojej taške sa rýchlo množia. Dokonca som si neraz za peniaze, ktoré som dostala od mamy na desiatu, kupovala tajne cigarety a to iba preto, aby som nevyšla z trendu a neprestala byť zaujímavá.

Moje svedomie sa ozývalo a prihováralo v mene zdravia

Po ďalších dlhých mesiacoch, kedy sa stalo fajčenie mojim zlozvykom, som sa v jeden deň, hlbšie zamýšľala nad tým, aký má vôbec zmysel míňať svoje úspory na niečo, čo mi nechutí a čo sa mi z duše protiví. Už mi nestačil ako dôvod - ,,byť naoko vyhľadávaná a rešpektovaná okolím." Hľadala som opodstatnejší dôvod k tomu, aby som si dobrovoľne ničila svoje pľúca. A vtedy ma akoby osvietilo a ja som si uvedomila, že v tom nemôžem ďalej pokračovať. Nemalo predsa zmysel fajčiť iba preto, aby človek zapadol do davu a študentského kolektívu. A keď som to už takto začala vnímať, tak som si predsavzala, že s tým raz a navždy skoncujem. Neminuté krabičky som poskytla susede - fajčiarke a peniaze investovala do rozumnejších vecí.

Nedávno som stála pred výzvou, no našťastie sa mi podarilo odolať

V práci som pred dvoma a pol mesiacmi mala tak mizerný deň, že som si to namierila rovno z nej do stánku s cigaretami. Lenže, ako som čakala na radu, tak som sa v duchu zamýšľala nad tým, či mi ozaj nevydarená situácia stojí za to, aby som siahla po niečom, čo sa už od istého času pre mňa stalo TABU. A hoci som bola vnútorne úplne rozhádzaná, tak som si dokázala aj v tom stave uvedomiť, že tým ublížim len sama sebe. Nie kolegom, nie kamarátom, iba SEBE. Preto som si to veľmi rýchlo rozmyslela a odvtedy si musím zaklopať, že ma podobné myšlienky na to, aby som siahla po tej ,,čarovnej" tyčinke už nenapadajú.



Fajčiar, nefajčiar, ak má človek pevnú vôľu, nič ho nepokazí

Ľudia v mojom okolí, ktorí už dlhé roky bojujú s tým, že nemôžu prestať fajčiť, sa zvyknú neustále vyhovárať na to, že sa to nedá, že je to nemožné a oni sa nevedia prinútiť k tomu, aby s tým definitívne prestali. V skutočnosti však nemajú pevnú vôľu a vždy dopustia, aby spadli do starých koľaji, lebo ich nízka sebadôvera a možno i tlak okolia, ich stále strhne opačným a nesprávnym smerom. Avšak, títo jedinci sa iba ukrývajú za dôvod ,,nemôžem prestať fajčiť kvôli rodine, frajerovi, kamarátke, práci, stresom, starým návykom", aby nemuseli čeliť pravde a tá je taká, že nemajú jednoducho pevnú vôľu na to, aby s tým skoncovali. A tak budú vždy hľadať nejakú výhovorku, ktorá zakryje ich skutočnú príčinu, prečo sa k tomu takto stavajú. Pokiaľ, človek verí v sám seba a váži si svoje zdravie, tak ho nič nedonúti, aby proti svojej vôli siahol po cigaretách. Spoznala som ľudí, ktorí tento boj prehrali po dvoch mesiacoch, ale aj takých, ktorým sa to podarilo ukončiť úspešne po roku. Je to všetko o tom, čo naozaj chceme, čo potrebujeme a čo sme ochotní spraviť preto, aby sme sa cítili zdravotne, telesne i psychicky lepšie. Ak niekto naozaj chce prestať fajčiť, tak sa mu to určite podarí, bez ohľadu na to, či je pravidelný fajčiar alebo len príležitostný.

K cigaretám sa už viac neplánujem vrátiť, ale skúsenosti s nimi rozhodne neľutujem

Nech by vymysleli aj vanilkové či jahodové cigarety, som pevne rozhodnutá touto dráhou sa viac nevydať. Tým, že sa s nimi môj jazyk mal možnosť dostatočne zblížiť som zistila, že ich v skutočnosti nemám potrebu vyhľadávať a ani si ich kupovať. Beriem to tak, že v určitom okamihu môjho života, sa stali dôležitou súčasťou toho obdobia, ale nič viac za tým nehľadám. Vďaka tomu, že som patrila k fajčiarom, som si uvedomila, že ku ním patriť už nechcem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama